Vývinové poruchy správania

• pred vysvetľovaním učiva povedať základnú osnovu a vysvetliť nové, neznáme pojmy; v rámci vyučovacej hodiny zahrnúť viac rôznorodých aktivít, ktoré upútajú pozornosť žiaka, ale nebudú zbytočne rozptyľovať;
• vysvetľovanie nového učiva, ktoré si vyžaduje dlhšiu dobu, je vhodné rozdeliť na viac relatívne ucelených častí, vyhnúť sa dlhšiemu monotónnemu monológu;
• uisťovať sa, či žiak sleduje výklad učiteľa, udržiavať s ním zrakový kontakt;
• keď je nepokojný, podísť k nemu, dotknúť sa ho napr. na ramene, čím mu dáme najavo, že mu venujeme pozornosť;
• v prípade výraznejších prejavov vyrušovania a nesústredenia umožniť žiakovi na určitú dobu venovať sa inej činnosti podľa konzultácie s iným odborným zamestnancom (psychológ, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg), napr. kresleniu, hre s hračkou, stavebnicou a i., najlepšie v samostatnej lavici, alebo ho umiestniť do relaxačného kútika v triede - ak je vytvorený, prípadne požiadať o intervenciu liečebného pedagóga, špeciálneho pedagóga, školského psychológa priamo v triede alebo aj mimo triedy podľa potreby;
• upútať pozornosť žiaka jeho aktívnym vtiahnutím do procesu vyučovania poverením určitými úlohami, napr. rozdávaním pomôcok, písaním kľúčových slov na tabuľu, zotretím tabule, zozbieraním zošitov, testov, čo zároveň znamená striedanie psychických a fyzických aktivít a príležitosť na pohybové uvoľnenie;
• udržiavať jeho pozornosť napr. opýtaním sa na jeho názor z času na čas, položením

otázky, aj takej, ktorá sa netýka práve preberaného učiva;

• požiadať ho, aby voľne zopakoval otázku, či zadanie úlohy, t. j. presvedčiť sa, či žiak pochopil zadanie ucelene, prípadne jeho podstatu alebo znenie otázky;
• čiastočne naznačiť odpoveď, keď sa žiak „zasekne“;
• udržiavať pozornosť žiaka pri skúšaní vyžadovaním stručných odpovedí od žiakov jedného za druhým;
• striedať činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť s činnosťami, resp. úlohami, kedy žiak pracuje samostatne, prípadne s relaxačnými chvíľkami;
• verbálne vysvetľovanie dopĺňať názornými ilustráciami, používať rôzne názorné, audio a video pomôcky, ktoré upútajú žiakovu pozornosť;
• pri riešení niektorých úloh používať metódu skupinovej práce, kedy má žiak splniť konkrétnu čiastkovú úlohu v rámci pracovného tímu, pričom výsledky práce môžu vzájomne kontrolovať žiaci;
• využívať alternatívne formy preverovania vedomostí. Dať žiakovi možnosť odpovedať formou, ktorá je preňho výhodnejšia – ak má problémy s písomnou odpoveďou, nechať ho odpovedať ústne a naopak;
• stanoviť primerané krátkodobé čiastkové študijné ciele, ktoré je žiak schopný splniť v reálnom časovom termíne a trvať na ich dodržaní.
• v priebehu vyučovania sa odporúča špecifickými postupmi trénovať žiakovu pozornosť a sebaovládanie, napríklad: po zadaní úlohy alebo otázky učiteľ požiada žiaka, aby odpovedal až po 10 – 20 sekundách, počas ktorých si odpoveď rozmyslí a sústredí sa;
• učiteľ učí žiaka rozmýšľať „nahlas“, keď si pripravuje odpoveď, riešenie nejakého problému;
• v priebehu vyučovacej hodiny učiteľ určí krátky časový interval na intenzívnu samostatnú

prácu, vyžadujúcu koncentrovanú pozornosť. Pri úspešnom zvládnutí úlohy je možné časový interval predlžovať;

• časté pozitívne hodnotenie úspechov žiaka, napr. iba úsmevom, pochvalou, pohladením,

hviezdičkou aj toho najmenšieho úspechu znamená významné posilnenie utvárania žiaducich modelov správania.