Poruchy aktivity a pozornosti

• taktný, tolerantný prístup k žiakovi;
• povzbudiť, pozitívne motivovať, chváliť žiaka aj za prejavenú snahu;
• poskytnúť dieťaťu viac porozumenia a podpory, snažiť sa vytvárať dôveru vo vzťahu k žiakovi;
• pomôcť žiakovi prekonať prípadný neúspech, aby nevznikol u neho pocit menejcennosti v porovnaní                      so spolužiakmi, poverovať ho úlohami, v ktorých by mohol byť úspešný;
• na vyučovaní by mal sedieť s pokojnejším spolužiakom, najvýhodnejšia je jedna z prvých lavíc, aby v jeho zornom poli bolo čo najmenej podnetov, ktoré by ho rozptyľovali;
• žiakovi s ADHD, ADD viac vyhovuje učenie nárazového typu – v kratších časových intervaloch, častejšie striedanie úloh, precvičovanie a upevňovanie učiva;
• využívať telesný kontakt na upokojenie dieťaťa, pri písomných úlohách mať žiaka v dohľade, stáť bližšie pri jeho lavici, žiak sa tak skôr vyhne zbytočným chybám z nepozornosti a nedostatku sebakontroly;
• výkony žiaka hodnotiť vzhľadom k jeho možnostiam, porovnať s jeho predchádzajúcimi výkonmi, ide o princíp porovnávania – súťaženia žiaka so sebou samým;
• využiť spontánnu aktivitu žiaka;
• využiť záujem žiaka a rozvíjať jeho uplatnenie v mimoškolských aktivitách v rámci vyučovacej hodiny zahrnúť viac rôznorodých aktivít, ktoré upútajú pozornosť žiaka je nutné sa presvedčiť, či dieťa zadanej úloh porozumelo;
• je nutné vymedzenie hraníc a dôslednosť pri určení pravidiel a výchovných prostriedkov (je žiaduce, aby dieťa dopredu vedelo, aké sankcie ho čakajú v prípade porušenia vopred dohodnutého pravidla )
• stanoviť krátkodobé ciele v správaní;
• zamerať sa na okamžité odmeny a následky;
• vyvarovať sa neustále negatívnemu prístupu: „prestaň, nesmieš…“, ale priamo povedať dieťaťu, čo má robiť;
• pokiaľ sa snaží svojím správaním upútať pozornosť, treba mu vysvetliť dôsledky jeho správania;
• pomôcť dieťaťu pri nadväzovaní kontaktov so spolužiakmi a zaradení sa do skupinových činností;
• dovoliť dieťaťu uchovať si tvár (dieťa vie, že by malo počúvnuť, a preto mu umožniť to urobiť po svojom, resp. vedome prehliadnuť gesto, zahundranie alebo mimiku…);
• pokiaľ je možné, nereagovať na každé neprimerané správanie, pochvalou posilniť žiaduce formy správania dieťaťa;
• pomôcť nájsť dieťaťu prostriedok, ktorým by mohlo momentálne redukovať svoje napätie, hnev, a to primeraným spôsobom (umožniť mu kresliť, modelovať z plastelíny…);
• upozorniť dieťa, že s ním nechceme bojovať, ukázať mu rešpekt a pomôcť mu nájsť spôsob, ako získať pocit dôležitosti, uznania primeraným spôsobom;
• upozorniť žiaka, že potrebujeme a veľmi by sme ocenili, keby s nami spolupracoval a nebojoval
• oddeliť správanie, ktoré sa nám nepáči od samotnej osoby dieťaťa – „Nepáči sa mi, keď robíš…“, nepoužívať vetu – „si zlý“;
• je potrebné zamerať sa na silné stránky dieťaťa;
• môžeme sa ho aj priamo spýtať, čo svojim nevhodným správaním sleduje, čo tým chcel povedať, a tiež, že ho akceptujeme a sme pripravení a ochotní mu pomôcť;
• žiaka s ADHD nemožno nútiť do úplného pokoja, je potrebné mu poskytnúť adekvátnu možnosť pohybového uvoľnenia;
• nevyhnutná je spolupráca rodiny a školy, učiteľ vedie rodičov k realistickému chápaniu problémov dieťaťa, ktoré nesúvisia s výchovnými nedostatkami v rodine a v škole, neposilňuje u rodičov zbytočnými výčitkami pocity viny;
• v dôsledku ADHD, ADD má žiak sťažené podmienky v bežnom živote, je nevyhnutné mať pochopenie pre jeho osobitosti (neschopnosť dlhodobejšej koncentrácie, zvýšenú unaviteľnosť, výkyvy v práci, v nálade, instabilitu…)  a viesť ho k tomu, aby sa naučil úspešne prekonávať svoje ťažkosti, nie je to len vec vôle žiaka, ale aj predovšetkým trpezlivosti a správneho výchovného pôsobenia jeho vychovávateľov.