Dysortografia

• rešpektovať pomalé pracovné tempo, dôležitá je preferencia kvality pred kvantitou,
• využívať práce kratšieho rozsahu, ktoré zodpovedajú možnostiam žiaka,
• nedávať žiakovi dopisovať na domácu úlohu to, čo nestihol dopísať na hodine,
• nestresovať žiaka tým, že na neho ostatní spolužiaci musia čakať – prispôsobiť rozsah úloh

jeho pracovnému tempu,

• žiaka vopred informovať, čo sa od neho bude vyžadovať, z čoho bude hodnotený, nech nie

jeho výkon negatívne ovplyvnený,

• viesť žiaka k tomu, aby sa prihlásil, keď niečomu nerozumie,
• učiteľ by mal overiť, či žiak rozumie zadaným inštrukciám, pokyny je potrebné často

opakovať, inštrukcie podávať jasne a jednoducho,

• netlačiť na pohotovú odpoveď, nakoľko žiak s dysortografiou má problém s vybavovaním

pojmov a s výberom adekvátnych výrazov,

• je vhodné využívať efektívne vyučovacie stratégie, v ktorých sa využíva vlastná aktivita

žiaka; vyučovanie vedené aktívnou a zábavnou formou je podstatne efektívnejšie,

• dôležité je pravidelné opakovanie učiva,
• preferovať ústnu formu skúšania pred písomnou,
• pri ústnom skúšaní netlačiť na pohotovú odpoveď, pomáhať žiakovi otázkami,
•  poskytnúť žiakovi dostatok času na vypracovanie úloh,
• nedávať žiakovi písať rozsiahle zápisy, inak sa chybovosť zvýši natoľko, že budú poznámky

nepoužiteľné – dať žiakovi písať len časť textu, ostatné mu umožniť odkopírovať od

• spolužiaka, alebo mu poskytnúť vopred predtlačený text,
• kým ostatní píšu zadajte žiakovi samostatnú úlohu iného typu, ktorú zvládne vypracovať,
• nehodnotiť dodržiavanie gramatických pravidiel v písomných prácach,
• ak sú zápisy v zošitoch kvôli vysokej chybovosti nepoužiteľné, umožniť žiakovi, aby si

odkopíroval zápis poznámok od druhého spolužiaka,

• umožniť žiakovi pracovať na PC – zapisovať poznámky, vypracovávať úlohy,
• časovo limitované úlohy väčšieho rozsahu sú nevhodné, pri písomnom skúšaní preferovať

písomky menšieho rozsahu s možnosťou stručnej odpovede, prípadne formou testu

(možnosti a,b,c,d),

• využívať zásadu „často, ale v menšom rozsahu“,
• žiaka hodnotiť priebežne, vopred ho informovať, kedy bude skúšaný,
• umožniť žiakovi používať kompenzačné pomôcky,
• snažiť sa vytvoriť v triede ústretovú atmosféru, navodiť situácie, v ktorých bude žiak

zažívať pozitívne emócie.